Hellou! Ak si otvorila tento článok, s veľkou pravdepodobnosťou už študuješ, alebo ešte len snívaš o momente, keď si prvýkrát oblečieš biely plášť. Štvrtý ročník na lekárskej fakulte je niekedy poriadny boj, ale aj mega veľká sranda. Tak poď so mnou prežiť celý týždeň v Brne, kde sa snažím nezblázniť sa z farmakológie a zároveň žiť svoj best life.
Nedeľa: Emotional Damage a Únava
Nedeľa je deň nesúci sa v znamení CESTOVANIA. Doobeda vyzerá ako komédia, kedy sa snažím napratať do kufra len tie „najnutnejšie“ veci (avšak nikdy sa mi ešte nepodarilo zbaliť sa a popri tom si nenadávať, prečo beriem celú skriňu). Väčšinou do Brna prídem podvečer a neostáva mi energia na nič iné ako vybalenie batožiny – a hlavne krabičiek s jedlom, ktoré mi doma nabalili (fakt záchrana!). Potom už len malý pokec so spolubývajúcou o tom, čo nás čaká, rýchla sprcha a spánok.
Pondelok: Nechcené kardio a COVID nostalgia
Budík zvoní už 6:30 – dúfam, že nie som jediná, pre koho je toto nekresťansky skoro. Rýchle vychystanie a beh na šalinu, pretože ranné kardio v Brne proste musí byť. Tento týždeň sme na infekčnom. Najprv nás čakala prednáška a potom pacienti. Naša skupina skončila na JIS-ke. Ak si pamätáte dobu COVID-u, boli sme presne tak naobliekaní ako v roku 2020 – respirátory, rukavice, plášte. Sami sme odoberali anamnézu, vyšetrovali a diskutovali o výsledkoch... Skoro ako ozajstní lekári.
Po škole treba doplniť zásoby, takže ďalšia zastávka? Tesco v Campuse, odkiaľ odchádzam s plačúcou peňaženkou a ovešaná taškami ako vianočný stromček. Myslím, že nikto z nás nemá čas vyvárať každý deň, preto je môj go-to trik PONDELKOVÝ MEALPREP. V pondelok strávim 3 hodiny v kuchyni a mám vystarané na polovicu týždňa (vrátane zdravých snackov). Kuchyňa sa vtedy mení na pódium, slúchadlá idú bomby z roku 2010 a ja si idem svoj „main character“ vibe. Neboli by sme na medicíne, keby som nespomenula učenie, ale tento týždeň nacvičujeme tanec na ples. Škola vs. život – 0:1. Tvoj reminder, že škola nie je všetko! Vraciam sa o 22:00, dám si poctivú skincare a zaspím skôr, než sa mi dotkne hlava vankúša.
Utorok: Grey’s Anatomy a Chémia šťastia
Znova skorý budík, hygiena, raňajky. Dnes je od rána krásne slniečko, tak idem do nemocnice pešo – treba chytať vitamín D a zbierať kroky. Na klinike ďalšia prednáška a referovanie stavu pacientov lekárom. Ak ste videli Grey’s Anatomy, presne tak to vyzerá. Ku každému pacientovi nám doktorka vysvetlila ďalšie podrobnosti, prešla s nami diferenciálnu diagnostiku (ako zistiť, čo pacientovi je a ako sa dopracovať ku konkrétnemu ochoreniu).
Škola končí pred dvanástou a ja už cestou na byt rozmýšľam, ako využijem tie štyri hodiny pred farmakológiou. Ak si tipovala obed, tvorbu contentu a priming na hodinu, vyhrávaš! Pred každým seminárom si rýchlo prejdem tému, aby som chápala hlavné súvislosti. Dnes to boli antidepresíva. NDRI, SSRI, SARI... hlava sa mi točila, ale je to fascinujúce. Predstavte si, že neurotransmiterov v mozgu je málo a vy liekom „doplníte“ to, čo chýba, aby sa človek cítil lepšie. Po trojhodinovej farme zasa tanec – ladíme detaily na ples. Domov prídem o deviatej, prejdem flashcards, dám sprchu a o desiatej som v posteli s knihou v ruke.
Streda: Lumbálka
Dnes nie sme v nemocnici, ale v našom krásnom SIMU. Už od rána sme mali team based lectures, pri ktorých sme rozoberali pacientov s infekčnými ochoreniami prejavujúcimi sa na koži. Znova sme boli doktori, ktorí dostali pacienta s anamnézou a fotkami jeho kože. Ale nebojte sa, mohli sme využiť všetky zdroje, aby sme prišli na jeho diagnózu. Potom, ako každá skupina diagnostikovala svojho pacienta, dostali sme ďalšie podklady a teraz bolo našou úlohou opísať vakcínu, ktorej krabičku sme dostali. A neuveríte, čo nasledovalo potom. Učili sme sa, ako správne vykonať lumbálnu punkciu a odobrať likvor. Mega. Tak isto sme hrali pexeso, kde sme mali výsledky asi 10 rôznych vzoriek likvoru z laboratória priradiť k správnej diagnóze.
Po škole som bola extrémne hladná, tak som dala doma obed a už som utekala na kafčo. Brno je plné krásnych kaviarní, avšak dnes som s priateľom zašla do našej obľúbenej v centre. Popoludní som sa však musela vrátiť do reality. Čakali na mňa nepostrihané videá, ktoré som musela dorobiť a fakrmkológia – obrovská téma štvrtého ročníku a jedna z najťažších skúšok. Či sa jej bojím? Trochu určite, avšak ako pred každou skúškou, aj pred farmou si hovorím, že keď ju zvládli iní, zvládnem to aj ja. Preto som využila active recall a hypercorrection effect – jedny z mojich TOP učiacich sa metód. Asi vás neprekvapím, keď poviem, že som išla znova tancovať. Učiť sa do vyhorenia nemá zmysel, tvoja hlava potrebuje reset. Tým sa snažím riadiť a preto sa hýbem každý deň. Či je to tanec, fitko, beh, prechádzka... Ak za tým chceme hľadať vedu, pri cvičení sa vyplavujú v mozgu neurotransmitery, ktoré uľahčujú tvorbu synapsií = cvičenie po učení – lepšia pamäť.
Štvrtok: Prvá samostatná vizita
Dospelé infekčné sme už videli – prichádza rad na detské. Nahadzujem scrubs (dnes som siahla asi po tých najpohodlnejších scrubs s najkrajšou smaragdovou farbou, ktoré som kedy na sebe mala – veď sa sama presvedč, sú na fotke), plním vrecká perami a zápisníkom (ďalšia výhoda – mega veľa vreciek) a znova sa cítim ako doktor, keď nám dali pacientsku kartu a čas na preštudovanie, urobenie rannej vizity (moja prvá samostatná vizita, baby) a zápis do karty. Ako na dospeláckom, tak aj na detskom infekčnom s nami lekárka rozoberala diagnózu a postup. To je presne ten čas, kedy si hovoríš, že všetka námaha sa vyplatila. Konečne pomáhaš ľuďom.
Poobede je čas na ,,deep work“ – vypla som notifikácie, zapla 40Hz binaural beats a 2 hodiny sa učila (samozrejme s prestávkami, inak by som to nedala). Tréning, jedlo, kontrola všetkých vecí na ples... Áno niekedy sú dni repetitívne – škola, jedlo, content, učenie, cvičenie, večerná rutina s knihou, spánok a znova. Avšak po rozlietanom čase bez systému a rutiny to naozaj padne.
Piatok: DNES JE PLES
Pozrela som sa na visiace šaty, pripravené topánky, spony do vlasov... Nemôžem tomu uveriť. KONEČNE. Na školu som ani nemyslela. Chystali sme priestory a poslednýkrát trénovali tanec. O štvrtej som prišla domov, zapla hudbu a začala sa transformácia z medičky v plášti na princeznú. S kamoškou sme 2 hodiny riešili vlasy, make-up, a klebety (asi nemusím hovoriť, že sme prišli neskôr, ako sme pôvodne chceli).
Keď sme sa so všetkými zvítali, prišiel ten čas. Čas, ktorého som sa tak bála a zároveň sa naň tešila... Čas tanca, ktorý sme trénovali 3 týždne po večeroch. Pred viac ako tisíckou ľudí. Môj sympatikus bol aktivovaný na 1000%, v ušiach mi bilo vlastné srdce a žalúdok bol tak stiahnutý, až som si myslela, že zmizol. V tom som sa obzrela cez plece a videla spolužiakov povzbudzujúcich ostošesť – vedela som, že to zvládnem. Rozpamätala som sa až počas poklony. ZVLÁDLI SME TO. Neviem ani opísať, aká som bola rada, že je hotovo a môžem si užiť ples bez ďalšieho stresu. Celý večer sme tancovali, jedli, rozprávali sa a fotili. Áno, aj medik sa vie zabaviť.
Sobota: Recovery a Matcha Therapy
Prvýkrát som spala do jedenástej a ešte stále vstrebávam večer. Asi vás neprekvapí, že dnes som si dala pauzu od učenia a venovala sa regenerácii. Vyšla som do ulíc slnečného Brna, po ktorej nasledoval výborný obed v strašne cozy ázijskom bistre. A čo by to bolo za regeneráciu, keby nezájdem na mango matcha latté – ehm, áno viem, že už som ho mala druhýkrát za týždeň. Ale keď ono je taaaaak dobré. Moja regenerácia bez pracovania nevydržala dlho, tak som ešte oprala všetky moje scrubs (aj tie modré sú nádherné, však), schovala fonendoskop, ktorý od štvrtka ležal ma stole (haha, aj ten môžeš vidieť na fotke) a zopakovala flashcards s liekmi na farmakológiu.
(Emma na sobě má halenu INFINITE Flex Florence a fonendoskop MDF ProCardial Titanium Baby Mermaid Kaleidoscope)
Štúdium medicíny v Brne nie je len o knihách. Je o priateľstvách, o kávach, ktoré ťa držia pri živote, o tanci, o výbornom jedle, aktívnom využití času, ale hlavne o tom, že rastieš. Ak práve teraz sedíš nad knihami a máš pocit, že to nedáš – pamätaj, že aj ja som tam bola. Daj si pauzu, urob si dobrý čaj. Máš na to, budúca pani doktorka!
Sleduj tento blog aj naďalej – budeme spolu prekonávať všetky prekážky krásnej, no drsnej cesty zvanej medina.
Vaša Emma ✨
