Byť lekárkou v dnešnej dobe znamená žiť medzi dvoma svetmi. Medzi svetom medicíny – plným vedy, faktov, diagnóz a zodpovednosti – a svetom ľudí, ich emócií, strachov, očakávaní a často aj frustrácie.
Musíme byť nielen odborníčkami, ale aj analytičkami dát, psychologičkami, komunikátorkami a často aj manažérkami času. Technológie, elektronické zdravotné záznamy a nové diagnostické postupy síce prácu zefektívňujú, no zároveň zvyšujú tlak na presnosť a rýchlosť rozhodovania. Byť lekárkou dnes znamená naučiť sa pracovať s neistotou. Znamená to priznať si, že nie všetko je v našich rukách, aj keď do práce dáme svoje maximum – a napriek tomuto uvedomeniu ho zo seba reálne dať.
Keď som sa rozhodla stať sa lekárkou, vedela som, že ma čaká náročná cesta. Netušila som však, do akej miery sa medicína stane súčasťou mojej identity a spôsobom, akým premýšľam, komunikujem s ľuďmi a vnímam svet.
Na tejto ceste som stretla množstvo inšpiratívnych žien, ale aj mužov, ktorí ženy vnímali ako rovnocenné partnerky a snažili sa vytvoriť im príležitosti a podmienky pre ich ďalší rast. Neviem, či som na svojej ceste mala len o čosi viac šťastia, no stále cítim obrovskú vďaku.
Výzvy, o ktorých sa hovorí len veľmi okrajovo
Moderná medicína je síce technologicky pokročilá, no ľudsky stále náročná. Výziev, o ktorých sa hovorí len veľmi okrajovo, je niekoľko. Najpálčivejšie vnímam nasledovné.
Neustály tlak na výkon
Lekárky často čelia očakávaniu (a niekedy si ten tlak vytvárajú aj samé), že musia byť dokonalé – v práci aj doma. Kombinácia kariéry a rodiny je stále spoločenskou výzvou, ktorú ženy na svojich pleciach nesú častejšie než muži.
Syndróm „som žena – musím ukázať, že dokážem viac“
Mnohé z nás majú pocit, že musia byť lepšie, pracovať viac, dlhšie, riešiť niekoľko vecí naraz, aby boli vnímané rovnocenne. Nie preto, že by boli menej schopné – ale preto, že stereotypy ešte nezmizli.
Emočná záťaž
Empatia je dar, ale často aj bremeno. Každý pacient, ktorého príbeh si nesieme domov v hlave, je tichou pripomienkou, že medicína nie je len veda, ale aj ľudský príbeh, ktorý sa nás vie bytostne dotknúť.
Balans medzi prácou a osobným životom
Často balansujeme medzi náročnými službami, rodinou a vlastnými potrebami. Spoločnosť sa síce posunula, no tlak na výkon zostal vysoký. Mnohé ženy v medicíne riešia otázku materstva, kariérneho rastu a zároveň snahu nestratiť samú seba. Počas životnej role matky sú prechodne časové možnosti obmedzené. Rigidita niektorých systémov, nedostatok pomoci zvonku a nepochopenie tohto obdobia situáciu neuľahčujú.
Vyhorenie nie je mýtus. Je realitou, o ktorej sa začína hovoriť otvorenejšie. Psychická odolnosť je dnes rovnako dôležitým aspektom ako odborná pripravenosť.
Muži vs ženy
V medicíne by mali mať lekári aj lekárky rovnaké príležitosti, nie však nevyhnutne rovnaké podmienky. Je ťažké očakávať, že lekárky – matky budú profitovať z identických pracovných nastavení ako ich mužskí kolegovia. Muži a ženy sa totiž líšia nielen fyzicky, ale aj psychicky, a práve tieto rozdiely by sme nemali ignorovať, ale vnímať ako potenciál.
Cieľom by nemala byť uniformita, ale komplementarita – stav, v ktorom sa vzájomne dopĺňame. Ženy často vynikajú v empatii a komunikácii, zatiaľ čo muži majú sklon k systematickému prístupu. Takýchto rozdielov existuje viac a bola by škoda nevyužiť ich v prospech spoločnej, efektívnej a ľudsky vyváženej spolupráce.
Radosti, ktoré to vyvažujú
Napriek všetkým výzvam je medicína krásna. Vedomie, že Vám ľudia zverujú to najcennejšie, čo majú – svoje zdravie a dôveru – je hlboko zaväzujúce aj napĺňajúce zároveň. Pohľad pacienta, slová vďaky či pevný stisk ruky človeka, ktorému sme pomohli alebo sme mu zachránili život, dokážu v jedinom okamihu dať zmysel aj tým najnáročnejším dňom.
Uvedomenie si, že naša práca má skutočný a často zásadný dopad na životy druhých, prináša pokoru aj silu pokračovať ďalej. Nie je veľa profesií, v ktorých máte možnosť každý deň niekomu zmeniť život.
Využime túto výnimočnú príležitosť a snažme sa na ňu nezabúdať ani v čase zhonu, administratívy a vyčerpania. Práve v týchto chvíľach má zmysel pripomenúť si, prečo sme si túto cestu vybrali.
Sú ženy lepšie lekárky? Veda naznačuje, že môžu byť
Nejde o súperenie medzi pohlaviami, ale o porozumenie rozdielnym prístupom k starostlivosti o pacienta. Výskum publikovaný v Annals of Internal Medicine poukázal na to, že pacienti liečení lekárkami mali nižšiu 30-dňovú mortalitu a menej rehospitalizácií v porovnaní s pacientmi liečenými lekármi. Ďalšie štúdie naznačujú, že lekárky častejšie dodržiavajú klinické odporúčania, venujú viac času komunikácii, uplatňujú pacientsky orientovaný prístup a kladú väčší dôraz na preventívnu starostlivosť. Novšie výskumy zároveň potvrdzujú, že najmä pacientky majú nižšiu mortalitu, ak sú liečené lekárkami.
Tieto rozdiely pravdepodobne súvisia s vyššou mierou empatie, kvalitnejšou komunikáciou a dôrazom na partnerský vzťah s pacientom. Podstatné však je uvedomiť si, že nejde o to, kto je „lepší“, ale o fakt, že rozmanitosť v medicíne prispieva ku kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti pre všetkých.
Ženy prinášajú do zdravotníctva empatiu a citlivosť, schopnosť multidisciplinárneho uvažovania, dôraz na prevenciu aj efektívnejšiu komunikáciu s pacientmi. A predovšetkým – ľudskosť.
Matky – lekárky
Byť matkou a lekárkou zároveň v sebe nesie niekoľko rovín. Na jednej strane je to láska k medicíne, túžba rásť, učiť sa a pomáhať, na druhej strane sú to výčitky a pocit viny, že matky nie sú dostatočne prítomné doma ani v práci, únava, spánková deprivácia, minimálny priestor na regeneráciu, psychická a fyzická záťaž, strata odborného sebavedomia, rigidita systému v zmysle pracovných úväzkov a pocit, že musia voliť medzi kariérnym rastom a rodinou.
Som však presvedčená, že matky lekárky prinášajú do medicíny jedinečnú perspektívu. Materstvo často prehlbuje empatiu, trpezlivosť, schopnosť komunikovať a vnímať pacienta v širšom kontexte jeho života. Skúsenosť starostlivosti o vlastné dieťa posilňuje citlivosť voči zraniteľnosti druhých a schopnosť robiť rozhodnutia s ohľadom na dlhodobé dôsledky.
Kľúčom k zlepšeniu situácie je podpora zo strany pracovísk, flexibilnejšie pracovné podmienky, dostupná starostlivosť o deti a kultúra porozumenia, ktorá nevníma materstvo ako prekážku, ale ako prirodzenú súčasť života lekárky. Spoločnosť aj zdravotnícky systém môžu len profitovať, že umožnia ženám zostať v medicíne bez nutnosti obetovať jednu z ich životných rolí.
Byť matkou a zároveň lekárkou nie je slabosť a ani kompromis. Je to dôkaz sily a hlbokého záväzku voči životu – vlastnému aj cudziemu. Materstvo dokáže byť tým najväčším svedomím. Ak niekto dokáže efektívne manažovať čas, sú to práve matky.
Odkaz pre ženy v medicíne
Možno ste práve unavené. Možno pochybujete, či je to, čo robíte naozaj pre Vás. Možno máte pocit, že nikdy nebudete tam, kde sú Vaši mužskí kolegovia. Možno máte pocit, že musíte zvládnuť všetko samé. Všetko, čo prežívate je úplne normálne a najmä, ľudské. To všetko z nás robí citlivejšie lekárky, pre ktoré je občasné pochybovanie hnacou silou.
Vaša empatia nie je slabosť. Vaša citlivosť nie je prekážka. Vaša ženskosť nie je limit. Je to Vaša sila.
Obklopujte sa a hľadajte kolegyne a kolegov, ktorí Vás nenechajú stáť na mieste, ale neustále Vás budú posúvať vpred, mimo Vašu komfortnú zónu. Ktorí Vás privedú k tomu, aby ste uverili v samé seba. Ktorí Vás budú inšpirovať v tom, aby ste si plnili svoje sny a nevzdávali sa. Ktorí sa aj v ten najťažší deň zasmejú. Ale najmä – hľadajte kolegov, ktorí Vám nebudú ukazovať, aké majú superschopnosti, no ukážu Vám, aké superschopnosti máte Vy.
Pred 150 rokmi ženy nemohli študovať medicínu a dnes stoja pri operačných stoloch, vedú kliniky a menia podobu zdravotníctva. Nie preto, že by bojovali proti mužom, ale preto, že si samé vybojovali svoje pevné miesto pri stole. A možno práve preto ženy v medicíne nemenia len zdravotníctvo, ale aj spôsob, akým sa lieči.
Zvládnete úplne všetko, čo ste si kedy vysnívali. (a aj niečo navyše J )
Společně s MUDr. Dianou Končošovskou přejeme Všem ženám krásný a inspirativní Mezinárodní den žen. 
