Niekedy mi ľudia hovoria: „Profesor, ste taký optimistický.“
Hovoria to s jemným úsmevom a určitou opatrnosťou, ako keby si neboli istí, či je to kompliment. A ja viem, že nemyslia farbu. Myslia spôsob, akým hovorím o medicíne, o prevencii, o živote. Myslia tým, že môj jazyk je menej tvrdý, ako by od lekára očakávali. A predsa zostáva presný. Presnosť, ktorá pramení zo skúseností, nie z odstupu.
Ružová pre mňa nikdy nebola ozdobou. Je to farba skúseností. Symbolicky patrí ženám s rakovinou prsníka. Patrí Belliskas. Patrí momentom, keď človek prestane klásť otázky o tom, ako vyzerá, a začne sa pýtať, kto je. Keď raz zažijete túto farbu z druhej strany, už ju nikdy nevnímate povrchne. Stáva sa súčasťou pamäti vášho tela.
S Bellisky spolupracujem od samého začiatku mojej osobnej diagnózy rakoviny prsníka. Nie ako vonkajšia pozorovateľka, ale ako žena, ktorá sa ocitla v rovnakej situácii ako ony. Bellisky je projekt pacientov, ktorý vznikol z potreby žien hovoriť vlastným hlasom, zdieľať skúsenosti, orientovať sa v informáciách a nezostať so svojou chorobou samy. Práve táto iniciatíva pacientov postupne otvorila priestor pre hlbšiu spoluprácu s odborníkmi a tiež pre vytvorenie podporných centier a programov, ktoré dnes považujeme za prirodzenú súčasť komplexnej onkologickej starostlivosti. Pre mňa nie je spolupráca s Bellisky doplnkom mojej profesionálnej práce. Je jej prirodzenou súčasťou, pretože spája medicínu s realitou života.
Som lekárka preventívnej medicíny. Celý svoj profesionálny život som strávil v odbore, kde pracujeme s rizikom, pravdepodobnosťou a časom. Učím, že civilizačné choroby nie sú náhoda. Že hypertenzia, cukrovka 2. typu, kardiovaskulárne ochorenia a niektoré druhy rakoviny sa vyvíjajú pomaly, ticho, bez varovných príznakov. Učím, že prevencia funguje. A že jej podstata je jednoduchá. Prísť včas.
Profesorka má na sebe sakoplášť Premium INFINITE MedStyle, ružovú lekárskú blůzu a ružové nohavice INFINITE MedStyle. Nosí tiež stetoskop MDF 777 Rose Gold – elegantný, ľahký a spoľahlivý spoločník pre každodennú prax.
Dlho som si myslel, že informácie stačia. Údaje. Odporúčania. Potom som ochorel a uvedomil som si, že prevencia nezačína len údajmi, ale predovšetkým v mysli, v našom zmýšľaní. V tom, ako premýšľame o sebe, ako sa vyrovnávame so strachom, ako sme ochotní počúvať nepríjemné pravdy. Až z tohto mentálneho postoja sa prevencia prejavuje v emóciách, správaní a nakoniec aj v tele.
Z pohľadu pacienta vyzerá svet medicíny inak. Zrazu viete, že ľudia neodkladajú prevenciu preto, že sú nezodpovední. Odkladajú ju, pretože sa boja. Boja sa momentu, keď sa nejasný nepokoj premení na konkrétnu realitu. Bojia sa straty kontroly. A strach nemožno rozptýliť argumentmi.
Prevencia sa zrúti v okamihu, keď sa človek rozhodne vstúpiť do ordinácie lekára. A toto rozhodnutie je hlboko ovplyvnené jeho myslením. Či vníma svoje telo ako spojenca alebo ako hrozbu. Či je vnútorne pripravený počuť odpoveď. Emócie potom nie sú opakom racionality. Sú jej pokračovaním.
Chronický stres ovplyvňuje krvný tlak, metabolizmus a imunitnú reakciu. Vieme to. Často však podceňujeme, že prevencia civilizačných chorôb súvisí s dlhodobým mentálnym postojom, pocitom istoty a zmyslu. Mozog nereaguje na abstraktnú budúcnosť. Reaguje na prítomnosť a na to, či vidí dôvod pokračovať.
Kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva nucleus accumbens, centrum motivácie a odmeny. Potrebuje malé impulzy, ktoré potvrdzujú, že starostlivosť o seba má zmysel. Pokoj. Dôstojnosť. Malé radosti. Bez nich zmizne motivácia zmeniť návyky, chodiť na preventívne prehliadky a brať prevenciu vážne. Nádej nie je sentimentalita. Je to neurobiologická podmienka pre zmenu.
Po dvojitej mastektómii sa vzťah ženy k vlastnému telu zásadným spôsobom mení. Telo prestáva byť samozrejmosťou. Stáva sa nositeľom spomienok. A práve tu sa rozhoduje, či žena môže zostať v kontakte so svojou ženskosťou. Pocit ženskosti nie je povrchná kategória. Je súčasťou zdravia. Žena nesmie stratiť samú seba, ani v mene prežitia.
Preto mi ružové lekárske oblečenie dáva zmysel. Nie ako estetické gesto, ale ako súčasť obnovenia dôstojnosti a ľudskosti v oblasti medicíny. Oblečenie, v ktorom sa žena môže cítiť dobre, bez toho, aby stratila svoju profesionalitu. Oblečenie, ktoré podporuje pocit celistvosti. Keď sa žena cíti dobre vo svojom tele, lepšie sa o seba stará. A to je prevencia v praxi.
Rozhodla som sa napísať o svojich skúsenostiach knihu s názvom Doktorka v růžovém aneb můj život s rakovinou (Doktorka v ružovom, alebo môj život s rakovinou). Nie aby som písala o samotnej chorobe, ale aby som opísala premenu môjho pohľadu na život, medicínu a prevenciu. Kniha vznikla z potreby vyjadriť myšlienky, ktoré v každodennom chode nemocnice často zostávajú nevypovedané. Je určená ženám, lekárom a každému, kto chce pochopiť, že prevencia nie je o strašení, ale o vašom vzťahu k sebe samému.
Prevencia nie je moralizovanie. Je to vytváranie podmienok, v ktorých ľudia môžu robiť dobré rozhodnutia. Pre seba samých. V pokoji.
A preto hovorím, že ružová nie je len farba. Ružová je prevencia. Pripomienka, že medicína nezačína diagnózou, ale stavom mysle. Že včasný príchod je prejavom odvahy. A že nádej, tichá a každodenná, je jedným z najsilnejších preventívnych nástrojov, ktoré máme.
Zdravie sa často nezachráni, keď začneme liečbu. Zachráni sa oveľa skôr. V myšlienkach, ktoré si dovolíme mať. A v rozhodnutiach, ktoré z nich vyplývajú.
MOJE MOTTO
Prevencia začína v mysli. V odvahu myslieť na seba úprimne, zostať v kontakte so svojím telom a dať priestor nádeji, aby mohla pôsobiť.
Prof. Lenka Borská, MD, PhD, vedúca Katedry preventívneho lekárstva
