Zdravotné sestry majú dlhú a bohatú históriu, ktorá siaha až do starovekých civilizácií, kde boli ženy, často matky a opatrovateľky, zodpovedné za základnú starostlivosť o chorých a zranených. Moderné ošetrovateľstvo sa začalo v 19. storočí a na jeho začiatku stála sedemnásťročná dievčina menom Florence Nightingale.
Florence pochádzala z bohatej rodiny a mohla sa uspokojiť s bezpečím a pohodlím svojej doby. Namiesto toho si zvolila cestu služby druhým – cestu, ktorá nebola ani ľahká, ani prijateľná pre ženu z vyššej spoločnosti. Odmietla predurčenú rolu a nasledovala vnútorné volanie pomáhať. Z tejto dievčiny sa postupne stala zdravotná sestra, ktorá svojím odhodlaním, súcitom a vytrvalosťou dokázala zachrániť tisíce životov. V očiach tých, ktorým v tichu noci svietila lampášom na nemocničnej chodbe, sa navždy zapísala ako Dáma s lampou – žena, ktorá priniesla svetlo nielen do temnoty vojnových lazaretov, ale aj do celej histórie ošetrovateľstva.
zdroj: https://svet-zen.blogspot.com/2020/05/florence-nightingalova.html
Florence Nightingale sa narodila 12. mája 1820 v talianskej Florencii počas cesty jej rodičov po Európe. Jej meno bolo symbolicky zvolené práve podľa miesta narodenia. Vyrastala v prostredí britskej vyššej spoločnosti, kde sa od žien očakával spoločenský život, nie profesijné ambície. Keďže v viktoriánskej dobe dievčatá nemali možnosť študovať na univerzitách, úlohy učiteľa sa zhostil jej otec, ktorý ju učil matematiku, filozofiu a cudzie jazyky.
O 17 rokov neskôr Florence prvýkrát oslovil Boh a v tom momente pochopila, že chce svoj život zasvätiť pomoci druhým. V roku 1844 oznámila rodičom, že chce ďalšie roky stráviť na cestách v zahraničí, kde bude získavať znalosti a zručnosti v oblasti ošetrovateľstva praxou, pretože v tom čase neexistovali žiadne školy pre ošetrovateľky. Hoci s tým rodina nesúhlasila, rozhodli sa ju podporiť. Florence navštívila Egypt, Grécko a Taliansko, kde sa stretla s významným politikom S. Herbertom, ktorý podporil jej úsilie a neskôr jej pomohol presadiť zmeny v oblasti ošetrovateľstva.
V roku 1853 prijala v Londýne pozíciu manažérky v inštitúcii poskytujúcej starostlivosť chorým dámam. Počas jediného roka zaviedla množstvo inovácií, ktoré výrazne zlepšili komfort aj organizáciu starostlivosti. Vďaka jej opatreniam si pacientky mohli privolať sestru priamo z izby, jedlo sa na oddelenie dopravovalo výťahom z kuchyne, zaviedla sa teplá voda a pacientky sa začali deliť podľa diagnóz.
Britské noviny začali informovať o otrasných podmienkach, ktoré vládli v nemocniciach pre zranených vojakov počas Krymskej vojny. Konflikt, v ktorom sa v juhovýchodnej Európe stretli ruské a turecké záujmy, mal tragické následky nielen na bojiskách, ale aj v nemocniciach, kde mnoho vojakov zomrelo na infekcie. Florence znepokojovalo, že v nemocniciach umieralo viac vojakov než na fronte. Bolo jej jasné, že ak sa nezlepšia hygienické podmienky, úmrtnosť bude naďalej stúpať.
Florence navrhla ministrovi vojny S. Herbertovi vytvoriť poľnú zdravotnícku službu zloženú zo zdravotných sestier. Herbert jej návrh podporil a následne ju vymenoval do čela tejto jednotky.
V roku 1854 odišlo 39 zdravotných sestier a mníšok do Turecka, kde ich čakali neuveriteľne náročné podmienky v miestnom lazarete. V nemocnici vládol chaos – hygienické štandardy neexistovali, chýbali lieky a vojaci trpeli podvýživou. Florence okamžite zaviedla povinné umývanie rúk, zriadila toalety a práčovňu, zabezpečila vyčistenie kanalizácie a zlepšenie vetrania. Vďaka týmto opatreniam klesla úmrtnosť zo 42 % na iba 2 % a výrazne sa znížil výskyt chorôb ako choleru, úplavice či týfusu. Vytvorila tak funkčnú a efektívnu nemocnicu.
Zdravotné sestry sa o pacientov starali vo všetkých aspektoch ich starostlivosti – od hygieny cez emocionálnu podporu až po každodenné potreby. Neúnavné úsilie Florence vystihuje článok, ktorý počas vojny vyšiel v novinách The Times. Autor ju prirovnal k anjelovi, ktorý ticho prechádza chodbami. Zatiaľ čo lekári odpočívali, ona s lampášom v ruke obchádzala chorých a osobne sa uisťovala, že žiadnemu pacientovi nič nechýba.
Z múzea Florence Nightingalovej v Londýne
Zdroj: https://svet-zen.blogspot.com/2020/05/florence-nightingalova.html
Po vojne, v roku 1856, sa Florence vrátila domov a Británia ju oslavovala ako vojnovú hrdinku. Stala sa symbolom odvahy a obetavosti – „dámou s lampou“, ktorá zachránila životy stoviek zranených vojakov.
Po svojom návrate nikdy neprestala premýšľať o tom, ako by mohla zlepšiť systém zdravotnej starostlivosti. Jedným z jej prvých nápadov bolo založenie školy na vzdelávanie zdravotných sestier. Vďaka veľkej vlne solidarity a finančným príspevkom mohla investovať do založenia prvej školy pre sestry, ktorá bola otvorená v júli 1860 v nemocnici svätého Tomáša v Londýne. Vďaka tomu získala Anglicko po 5 rokoch prvé odborne vyškolené ošetrovateľky. Za Florence pricestovalo mnoho sestier zo zahraničia, aby sa od nej mohli učiť a šíriť ďalej jej metódy. Počet profesionálnych sestier sa tak postupne zvyšoval.
Písala tiež knihy a zápisky o ošetrovateľstve, ktoré sa stali povinným čítaním pre všetky sestry. Jej pokrokové názory sa stretávali s odporom skostnatených úradníkov, ale vďaka matematickým a logickým schopnostiam, ktoré jej vštepil otec, vedela byť veľmi presvedčivá. Často používala praktické príklady a grafy, aby podložila svoje argumenty.
Jej odhodlanie jej za života prinieslo množstvo ocenení, vrátane Rádu za zásluhy o Britské impérium, ktorý ako prvá žena v histórii obdržala. Dnes je považovaná za zakladateľku moderného ošetrovateľstva a jej meno nesie mnoho nemocníc po celom svete. Vďaka nej prežili tisíce ľudí, ktorí by inak zomreli.
Zdravotné sestry, inšpirované odkazom Florence Nightingalovej, aj dnes každý deň čelia výzvam, ktoré si vyžadujú nielen odborné znalosti, ale aj nesmiernu trpezlivosť, súcit a odhodlanie. Ich poslanie je jasné – starať sa o chorých, uľaviť od bolesti a poskytovať oporu v ťažkých chvíľach. Často sú to práve ony, ktoré stoja v prvej línii starostlivosti o pacientov a svojou prácou ovplyvňujú životy mnohých ľudí. Je dôležité si uvedomiť, akú veľkú úlohu zohrávajú v našich životoch, a to nielen v ťažkých okamihoch, ale aj v každodennej starostlivosti, ktorá je základom kvalitného zdravotného systému. Mali by sme si vážiť ich neúnavnú prácu, dať im väčší priestor na profesionálny rast a uznanie, ktoré si zaslúžia.
Ďakujeme vám za všetko, čo robíte – vaša starostlivosť je nenahraditeľná.
